August
2008
Thursday
Pražská jar: Neglorifikujme!… a nehanobme
40 výročie Pražskej jari vyvolalo v česko-slovenskom regióne celospoločenskú (prinajmenšom mediálnu) vlnu približovania, komentovania a posudzovania minulosti dnešnou optikou. Z mnohého v tlači i na internete popísaného vychádza Alexander Dubček ako zločinec – člen zločineckej KSČ. Nesúhlasím s týmto postojom, rovnako, ako nesúhlasím s jeho glorifikáciou podľa Ficových šablón.
Iste priniesla Pražská jar oteplenie, ale iste by špičky krajiny odmietali popustiť uzdu ešte viac v strachu, aby sa im to celkom nevymklo z rúk.
Keby história pozná „keby“, môžme teraz hádať, aké leto by táto jar priniesla, ak by to nebolo leto s príchuťou nafty a streľby.
V komentároch a úvahách sa trochu zabúda na jedno: azda bola mohla Pražská jar priniesť socializmus juhoslovanského razenia. Kto si pamätá, vie, že Juhoslovania mohli trochu viac cestovať, trochu viac obchodovať so Západom a trochu slobodnejšie dýchať. (A tiež si spomenie na to, ako to začiatkom deväťdesiatych rokov skončilo.) Bolo by to lepšie, alebo horšie ako procesy a menová reforma z päťdesiatych rokov a normalizácia rokov sedemdesiatych?
História však „keby“ nepozná a tak nám vlastne dnes
stačí minulost poznat a trocha ji reflektovat
V. Havel pre Srpnovou noc
a hlavne si vážiť a brániť slobodu, ktorej sa nám dnes dostalo.
V tejto našej slobode však neodsudzujme a nehanobme Alexandra Dubčeka, pretože tomuto človeku bola ľudská tvár a ľudskosť (s dobrým i zlým) vlastná.
_______________________________________________________________________________
Príspevok vznikol bezprostredne ako reakcia na článok Prečo neoslavovať Alexandra Dubčeka od Imricha Gazdu uverejnený 21. 8. 2008 na serveri postoy.sk, inšpiráciou mi však bol i zo tucet iných článkov s tématikou Pražskej jari a dokmentárne pásmo Srpnová noc Českej televízie.