13
March
2008
Thursday
March
2008
Thursday
K narodeninám
Dnes o čosi tichší hlas
a hlbšie zasadené oči;
uvidia viac zoči-voči
obrazu muža v zrkadle?
Tvár ženy hladia väčšie dlane,
než vzali dievča za ruku
a doviedli ho na lúku,
kde dnes už kvitne stromov pár.
Však hlasnejšie chce sa hrdlu kričať,
viac slzí očiam vyroniť,
keď musíme mnoho, mnoho stratiť.
Bez cesty späť, bez náhrady.
Prestanem rátať dni a noci,
keď zima si so tmou potyká.
Nezloreč tomu, čo ťa potýka,
veď neplačeš často v tieni már.
Nie sú žalospev tieto riadky,
výsledovka či rozvaha.
Len celkom moja úvaha,
o tom, že každý deň je dar.
Velmi pekne :)
A teraz, ked som tu uz cital viac krat.. No.. Ako hrdo teda..
Je to pekné, až hrdlo zviera plač.